úvod
Skúsenosti, ktoré v živote máme, sú zmesou pozitívnych a zlých. Takmer každý má vo svojom živote niečo nezabudnuteľné. Existujú dva typy zlých: dobré a zlé. Bez ohľadu na to, ako dlho žijeme, na tento zážitok nikdy nezabudneme. Udalosť môže navždy zmeniť aj naše životy. V živote každého človeka musí byť aspoň jeden nezabudnuteľný deň alebo udalosť, na ktorú nikdy nezabudne. Je to jedna zo spomienok, na ktorú nikdy v živote nezabudnem.
Esej 50 slov na deň, na ktorý nikdy nezabudnem v angličtine
Sú dni, ktoré nám navždy ostanú v pamäti, či už sú šťastné alebo smutné. Deň, keď som opustil mesto, kde som sa narodil, sa mi navždy vryje do pamäti. Môjmu otcovi bolo pridelené nové mesto. Deň, keď som musel opustiť svoj dom, bol pre mňa veľmi smutným dňom.
Poslednýkrát opustiť svojich priateľov bola veľmi bolestivá skúsenosť. Po ceste bolo veľmi ťažké lúčiť sa so všetkými. Toto bolo naposledy, čo som videl toto okolie a bolo mi smutno. Môj obed bola jediná vec, ktorú som v ten deň jedol. Veľmi ťažko som hľadal slová, ktorými by som opísal, ako veľmi som plakal a prosil rodičov, aby neodchádzali. Ešte teraz mi je smutno, keď si na ten deň spomeniem.
Esej 250 slov na deň, na ktorý nikdy nezabudnem v angličtine
V ten deň nás privítalo slnečné a horúce počasie. Moja matka ma zavolala dovnútra, aby som niečo zjedol, keď som ležal na chrbte na prednom dvore. Počul som, ako moja matka jemne zavolala: „Poď, odhryzni si tento sendvič alebo dva,“ a jemne ma vyzvala, aby som si zahryzol.
Vo všeobecnosti som bol, keď som vyrastal, trochu neovládateľné dieťa alebo možno by ste mohli povedať nezbedné. Mojou odpoveďou bolo predstierať, že som si nebol vedomý toho, čo povedala. Povedala len: "Dobre teda." ako je to šikovná mamina. Budeš si musieť kúpiť chlieb, myslím. Spôsob, akým to povedala tentoraz, nebol taký jemný. Keďže som nereagoval, keď ma zavolali, dostal som tento trest.
Tak som rýchlo vošiel dnu. Žiaľ, už bolo neskoro. Moja mama už mala peniaze v rukách. Úsmev sa jej roztiahol po tvári, keď povedala: "Radšej teraz, ako neskôr, keď budeš hladná..." Začal som sa mračiť a povedal: "Hayi, hayi, hayi, mama!" To znamená: "Nie, nie, nie, mama!".
Nádherný úsmev na matkinej tvári sa zmenil na obrovské, hrozné zamračenie! Jej hlas bol ten najstrašnejší, aký som kedy počul. Spôsob, akým ku mne hovorila, znel ako lev revúci na svoju korisť: „Amanda, netestuj, alebo budem...“.
V skutočnosti som vybehol z dverí skôr, ako stihla dokončiť vetu. V rýchlosti som prechádzal cez ulicu, keď do mňa z ničoho nič vrazilo auto. Spýtal sa vodič so znepokojením. "Si v poriadku?" spýtal sa šofér znepokojene. Auto ma zasiahlo ako býk, ktorý sa bije s matadorom v býčích zápasoch, a nie som si istý, či to boli jeho presné slová.
Trvalo mi dlho, kým som si uvedomil, čo sa stalo, pretože som celú cestu domov bežal ako kôň. Táto príhoda sa s mojou matkou nikdy nerozprávala. Zdalo sa mi zvláštne, že si mama všimla len to, že už nie som hladný. Jediné, čo povedala, bolo: „Jedol si z tohto chleba, maličká? Oboch nás to rozosmialo. Moje spomienky na tento deň zostanú na celý život.
Esej 400 slov na deň, na ktorý nikdy nezabudnem v angličtine
Bolo to pre mňa šťastné detstvo vďaka mojim milujúcim rodičom a veľkému hnedému domu, v ktorom moji rodičia bývali. Veľký hnedý dom a dvaja milujúci rodičia zo mňa urobili šťastné dieťa. V lete som trávil hodiny hraním sa na schovávačku alebo značkovaním s kamarátmi na mojom dvore. Ako deti sme predstierali, že sme prieskumníci hľadajúci staré poklady alebo rytieri bojujúci so zlými drakmi, aby zachránili princezné.
Hnedo-biele lemovanie bolo vidieť aj na susednom dome. Cítili sme sa ako v čarovnom lese s obrovskými stromami, ktoré tienia náš dvor. Sneh, ktorý sa v zime nahromadil na okraji našich dvorov, by sa použil na výrobu snehuliakov. Nakoniec sme urobili anjelov tak, že sme všetko oblečenie nahromadili na seba namiesto toho, aby sme z nich robili snehuliakov.
Od stien sa ozýval smiech, keď som bežal hore a dole po schodoch. Túto hru som hrával so sestrou. Behanie po schodoch bola hra, v ktorej sme sa striedali. Boli to preteky medzi spodkom a vrchom, kto dokáže chytiť toho druhého. Nechať sa chytiť znamenalo ísť hore a znova dole.
Počas našich každodenných činností sme nikdy nevenovali pozornosť tomu, koľko energie sme spotrebovali alebo ako to ovplyvnilo naše srdce, pľúca a svaly. Zdalo sa nám to ako zábavné. Keď bol chlapec, môj otec mi rozprával príbehy. Keď som tam sedel a počúval, ako mi rozpráva príbehy z detstva, ako chlapec som počúval príbehy o mojom otcovi.
Vždy, keď hovoril o rybolove so svojimi priateľmi, hovoril mi o tom. Občas niečo chytili, inokedy však za svoju snahu nemali čo ukázať. Vždy, keď v škole priveľa rozprával, dostal sa do problémov a ak ho učiteľka videla na hodine žuť žuvačku, dostal sa do ešte väčších problémov.
Príbehy, ktoré rozprával, ma vždy rozosmiali. Jeho život nikdy nebol lepší. Jeden z najpamätnejších dní môjho života. Jeho život bol v tom čase najlepší. Vždy to bude pre mňa nezabudnuteľný deň. Keď som sa naňho pozrel z prvého radu, bol som v prvom rade. Keď povedal: „Toto je najlepší deň v celom mojom živote,“ pozrel sa priamo na mňa.
Záverom možno povedať,
Okamih sa nedá prežiť v minulosti. Spomienka na tieto dni nám pomáha oživiť tieto chvíle a udržať ich živé v našej mysli.
Naozaj to pomohlo. Ďakujem, aj tak som sa z tejto eseje veľa naučil